Oboch vyznamenala anglická kráľovná za ich umelecký prínos.
Cocker má mnoho fanúšikov po celom svete, ale jeho šteklivé texty nie sú v moslimských krajinách príliš vítané.

Rushdie to má ešte ťažšie. V Satanských veršoch je nahou ženou manželka proroka Mohameda. A to spolu s ďalšími narážkami na islam viedlo až k vyhláseniu rozsudku smrti nad spisovateľom. Samozrejme, dá sa namietať, že fatva iránskeho ajatolláha Chomejního ani nie je rozsudkom, ale len akýmsi odporúčaním. No Rushdie má na čele vypálený znak smrti a na hlavu vypísanú slušnú odmenu. Len pre umelecké spracovanie názoru.

Je to v podstate úplne jednoduché. Pre západnú civilizáciu je sloboda slova dôležitou hodnotou. Pre ajatolláha Chomejního a jeho nasledovníkov neznamená nič. Tak to je a tak to asi ešte dlho bude. Čo je sväté tam, nemusí byť sväté tu. A ak je niečo sväté tu, ešte to neznamená, že si z toho nemôžeme uťahovať, či to dokonca poriadne kritizovať.

Nie je potrebné si za každých okolností obliekať kabát úplnej politickej korektnosti. To neznamená, že o moslimoch budeme hovoriť ako o krvilačných hrdlorezoch v turbanoch. Len niektorým z nich pripomenieme, že znak smrti nám neprekáža

Existujú hodnoty, pre ktoré sa ho nosiť oplatí.