Kde to som? Tak sa určite musel pýtať americký prezident George Bush v Albánsku. Výnimočne nie preto, že by ho zradili zemepisné znalosti, tak ako sa mu to už v minulosti niekoľko ráz stalo. Príčina údivu ležala tentoraz inde. V Albánsku vítali Busha tisíce ľudí ako hrdinu.

Americký prezident je pritom zvyknutý na inú úlohu. Býva vyvrheľom. To mu dali pocítiť demonštranti všade, kde počas svojho európskeho turné zavítal. Prečo to bolo v Albánsku inak?

Svoje určite zohráva otázka Kosova. Bush sa jasne vyjadril, že riešením pre srbskú provinciu je nezávislosť. Tirana to pochopiteľne víta a netreba za tým hneď vidieť sny o veľkom Albánsku

Popularita amerického prezidenta však môže mať aj ďalšiu príčinu. Albánsko má pred sebou dlhú cestu do transatlantických a európskych štruktúr a za sebou históriu totalitného režimu. Pre mnoho Albáncov je stále Amerika tou krajinou, ktorá vyhrala studenú vojnu, a tak otvorila perspektívu aj pre nich.

Demonštranti v Česku, Poľsku a Bulharsku, o Nemecku či Taliansku ani nehovoriac, sú už „za vodou". Ich štáty sú v NATO a EÚ, Albánsko si to povedať nemôže. Preto nie je správne označiť Albáncov vítajúcich Busha za naivných. Oni iba stále veria v budúcnosť. Ak je to naivita, prosím.

Americká ministerka Condoleezza Riceová povedala, že história jej šéfa zhodnotí dobre. Uvidíme. Z vyvrheľov sa však stávajú hrdinovia len vo westernových príbehoch a Európa v nich veľkú tradíciu nemá.