Odpoveď na otázku, či britskí námorníci boli v iránskych vodách alebo nie, sa pohybuje skôr v kategórii viery. Ani viere však nezaškodí trocha rozumu. Londýn predložil satelitné údaje, ktoré dokazujú jeho pravdu. Teherán má tiež niekoľko tromfov v rukáve, ale sú to skôr poznačené karty. Najprv zmenil miesto, na ktorom iránski vojaci Britov zajali. Posunul si ho, ako sa mu hodilo.

Teraz zase Irán predvádza nechutnú reality šou. Samozrejme pod prísnym dohľadom veľkého brata. Najprv tvrdí, že niekoho prepustí, potom si to rozmyslí, lebo Londýn sa vraj nespráva ústretovo. Britská námorníčka posiela srdcervúci list rodine s priznaním, nasledovaný ďalším, v ktorom už spomína aj odchod Britov z Iraku. A ďalšie televízne priznanie jej kolegu. Zábery ako zajatci jedia, ako dostali oblečenie, samozrejme aj so šatkou na hlavu pre ženu. Trochu poníženia sa predsa vždy hodí.

Do nesprávnych a nebezpečných vôd však v skutočnosti vplával Irán. Snaží sa svetu nanútiť svoj spôsob boja, to však nemôže zostať bez ohlasu. Je totiž skúškou do budúcnosti.

Skúškou toho, ako sa správať k islamskému štátu. Ak medzinárodné spoločenstvo ustúpi teraz, Irán bude mať oprávnený pocit, že nabudúce si môže dovoliť ešte viac.

Teherán hrá svoju vojnovú hru. Ak ju vyhrá, príde ďalšia, a potom možno bude aj protiraketový štít v Európe vyzerať ako celkom dobrý nápad.