« Zmonitorovali ma | Úspešné vydieranie »
Slovenský premiér Robert Fico patrí do prvej skupiny, takže zmenu názoru mu nemožno vyčítať. Mnoho iného však áno.
Len málokedy sa na vrcholnej politickej úrovni vidí, aby premiér jednej krajiny tak ostro vystúpil proti konaniu spriateleného štátu, aj keď s jeho činmi nesúhlasí.
Premiér Fico sa však rád chváli tým, že jemu nikto nič nebude diktovať. Za jeho prejav na včerajšej tlačovke by sa však nemusel hanbiť nikto, kto sa rád zvezie na populárno-populistickej vlne antiamerikanizmu.
Vojna v Iraku je neuveriteľne nesprávna a nespravodlivá, vmietol Spojeným štátom do tváre predseda slovenskej vlády. Pokračoval slovami o občianskej vojne, o demokracii, ktorá je v Iraku fantazmagóriou, zlým Bushovým plánom, katastrofálnou situáciou, napätím, ktoré spôsobili cudzie vojská, a dalo by sa pokračovať. Fico tvrdí, že slovenských vojakov by dostal domov, aj keby to malo stáť miliardu, lebo peniazmi sa životy merať nedajú.
Nedajú. Peniazmi sa nedajú merať ani životy ľudí, ktorých naši vojaci zachránili, lebo možno odmínovali ten správny štvorcový meter. V Iraku je katastrofálna bezpečnostná situácia, ale demokracia bude fantazmagóriou len vtedy, ak v ňu už nikto nebude veriť. Cudzie vojská spôsobili v krajine napätie, ktoré však mučením a chemickými útokmi proti vlastnému obyvateľstvu pod pokrievkou udržiaval krvavý diktátor Saddám Husajn.
V Iraku mali slovenskí vojaci zostať. Lebo s Ficom sa z neho len veľmi ťažko dalo odísť so cťou.









