Angažovaní ľudia sú zaujímaví. Ich slová sú mnohokrát nasledovaniahodné a plné nadšenia, až kým ušiam nás obyčajných smrteľníkov nezačnú ísť na nervy. Či už ide o záchranu pralesov, práva homosexuálov alebo mier na celom svete. Oni sú však za svoju vec zapálení a znášajú aj naše úškrnky. O to viac klobúk dole pre nimi, a o to viac ma hnevá, keď im do kapusty lezie niekto, kto má iba náhly záchvat angažovanosti.

Minule som náhodou sledoval Noviny JOJ. Nepáčia sa mi, ale priznám sa, že aj ja som už videl viacero zvieratkovských šotov podfarbených sugestívnym zvukovým prejavom jedného z reportérov. Ten hlas sa ozval aj vtedy. Bol som však úplne zmätený. Na obrazovke neboli žiadne psíky, srnky či králiky. Rozprával o tom, čo všetko už ľuďom v Turkménsku zakázal ich prezident Saparmurat Atajevič Nijazov, ktorý je známejší pod menom Turkmenbaši. Tentoraz zavrhol zahraničnú hudbu, ktorá sa nesmie počúvať na verejných miestach ani na rôznych oslavách. Človek, ktorý nám bežne hovorí o tom aké je to šteniatko „ťuťuli muťuli“ ma zrazu angažovane presviedčal aký je ten Turkmenbaši zlý „bobo“. Nijazov pritom naozaj je krutý autoritatívny vládca. Média si s obľubou všímajú jeho priblblé dekréty o všetkom možnom, on však necháva miznúť ľudí, mučí ich a vraždí. Ten šot vyznel trápne komicky.

Angažovanosť môže jednoducho predviesť niekto, kto má na ňu v danej veci nárok. Jednu takú, ktorá bola skôr hodná zvieratkovskej reportáže, ukázal pred pár dňami aj generálny tajomník Organizácie spojených národov Kofi Annan. Podelil sa so svetom o svoje myšlienkové pochody a oznámil nám, že Irak je teraz po americkej invázii väčším centrom medzinárodného terorizmu ako bol Afganistan za vlády Talibanu. Keby som s ním aj rovno súhlasil, čo teda nesúhlasím, keď sa povedalo A, treba povedať aj B. OSN pod Annanovým nedokázala s talibanským režimom urobiť vôbec nič. Diktátor Saddám Husajn, ktorý má na svedomí desaťtisíce životov, sa jeho organizácii otvorene vysmieval a kšeftoval s jej vysokopostavenými činiteľmi. Pre mnohých to bol určite dokonalý stav, ale ja asi predsa len uprednostním Irak ako centrum medzinárodného terorizmu. Aspoň vieme, kde tých teroristov hľadať.