Mnoho ľudí vníma Európsku úniu ako projekt, ktorý sa už dávno vymkol kontrole. Podľa nich o všetkom rozhodujú bezmenní byrokrati v Bruseli. Tí vo svojej honbe za priemernosťou, ktorá by určite bola sympatická i komunistickým úradníčkom z čias nedávno minulých, neváhajú údajne určovať i to, ako majú byť zakrivené banány.

Hoci v tomto prípade ide len o euromýtus, faktom je, že niektoré normy únie sa nám môžu zdať úplne nezmyselné, najmä ak sa na ne pozeráme ako na zbytočný diktát niekoho, kto na to nemá absolútne žiadne právo.

Referendum o európskej ústavnej zmluve vo Francúzsku by mohlo byť príkladom, že o skutočnej podobe únie stále predsa len rozhodujú jej obyvatelia. Francúzi to však urobili úplne nevedomky. S najväčšou pravdepodobnosťou ich totiž euroústava zaujímala iba veľmi okrajovo. Veď keby z nej mali odrecitovať čo len jeden riadok, nebolo by to asi bohviečo.

Celé hlasovanie bolo ako sex bez orgazmu. Čakalo sa na naň s veľkým vzrušením, sprevádzalo ho napätie, ale výsledok bol sklamaním. Tak to pri milovaní býva, ak v ňom nie je naozajstná vášeň. A poučenie? Politici majú dve možnosti. Môžu robiť všetko bez voličov, obmedziť sa na konštatovanie, že je to
v poriadku a je to pre blaho ľudu. Alebo v nich skúsia prebudiť záujem a budú na tom pracovať kontinuálne a nielen vtedy, keď o niečo ide. Potom by sa nestalo, že namiesto schválenia euroústavy dali Francúzi frčku svojej vláde. Ktovie, ako by to vyzeralo u nás.