Šéfka diplomacie Spojených štátov amerických Hillary Clintonová v júli Severnej Kórei odkázala, že jej nezostali nijakí priatelia. Skončili sa vraj časy, keď Pchongjang bude niekto odmeňovať za jeho provokatívne správanie.

Azda by za tým mohla byť nejaká temná konšpiračná teória. A možno len mávnutie motýlích krídel. Akcia na jednom konci sveta, ktorá vyvolá reakciu niekde úplne inde.

Idú myš a slon po moste a myš vraví – ale dupeme. Presne takto v drvivej väčšine prípadov vyzerajú aliancie veľkých s malými a spojenectvá silných so slabými. Myši však chcú byť na moste so slonom, lebo sa to oplatí.

Putinova doktrína. Možno by sa to dalo nazvať aj tak. Alebo len návrat k starým osvedčeným poriadkom. Veď rozpad Sovietskeho zväzu bol podľa súčasného ruského premiéra najväčšou geopolitickou katastrofou 20. storočia. Putin však pre Rusko našiel svoj stroj času, ktorý ho aspoň do istej miery vracia do sovietskej, ale aj cárskej minulosti. Je ním energetická politika, ktorá neraz poriadne zaváňa vydieraním a v prípade Gruzínska sa už ukázalo, že znova aj tanky.

 (Viac)  

Demokrat Barack Obama verzus republikán John McCain. Nečakaní víťazi primárok. Jeden z nich nahradí po ôsmych rokoch v Bielom dome Georgea Busha. Ako zmenia svet, ktorý im zanechá súčasný prezident?

Bodaj by bol život niekedy hollywoodsky film. V štvrtom pokračovaní rambovskej série sa vietnamský veterán v podaní Sylvestra Stallona pozrie do Barmy. Situáciu s nepriateľmi, ktorých predstavujú jednotky režimu, vyrieši po svojom. Lukom, nožom a guľometom.

Kde to som? Tak sa určite musel pýtať americký prezident George Bush v Albánsku. Výnimočne nie preto, že by ho zradili zemepisné znalosti, tak ako sa mu to už v minulosti niekoľko ráz stalo. Príčina údivu ležala tentoraz inde. V Albánsku vítali Busha tisíce ľudí ako hrdinu.

Iránsky minister zahraničných vecí Manúnčehr Mottakí sa darmo namáhal, keď odkázal Spojeným štátom, že rokovania medzi Teheránom a Washingtonom môžu byť úspešné, len keď USA priznajú, že v Iraku zlyhali.

 (Viac)  

To je všetko, co som chcel povedať. Vlastne...

Sme silnejší, máme zbrane, budete nám platiť za ochranu, lebo ináč... Tak vyzerá klasické mafiánske vydieranie. Severná Kórea predviedla, že ho vynikajúco ovláda a nemusí mať ani všetky tromfy v rukách. Nie je totiž silnejšia. Má však zbraň. Atómovú zbraň. A tak jej treba platiť za ochranu.

„Verí niekto, že ho vyhlásia za nevinného alebo ho len odsúdia na doživotie?“

Vulgárne slova v tomto komentári budú nahradené slovom píp.

Pre potreby tohto krátkeho článku som si dovolil rozdeliť svet na dobrých a zlých.

Želáme prezidentovi Fidelovi Castrovi a kubánskej demokracii rýchle zotavenie.

Novinári sú vo všeobecnosti pomerne kritickí k vláde, ktorá vznikla. Ani sa nečudujem, podľa mňa každý človek s trocha zdravým rozumom by mal byť k tejto vláde kritický. Napriek tomu si však myslím, že koalíciu treba v prvom rade kritizovať z racionálnych pozícií, hoci si môžem o trojke Fico-Slota-Mečiar myslieť všetko zlé. A väčšinou oprávnene :-)

Odhodlanie zomrieť za vec je aj dôležitým predpokladom kariérneho postupu v radoch hnutia Hizballáh.

Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád má pre našinca pomerne ťažko vysloviteľné meno. Ešte horšie sa však vyslovujú jeho vety. Za meno totiž nemôže, ale za svoje slová nesie plnú zodpovednosť. „Izrael musí byť vygumovaný z mapy,“ povedal minulý týždeň. Pokojne mohol tiež vyhlásiť: „Zabite šesť miliónov ľudí“. Toľko, plus niečo, má Izrael obyvateľov.

Nemecký kancelár Gerhard Schöder mi vždy pripadal trocha namyslený a arogantný. Teraz však klobúk dolu pred ním. Dokázal ísť do rizika, nebál sa skoršieho ukončenia činnosti vlády, ktorú viedol. Samozrejme určite kalkuloval so všetkým možným, v prvom rade asi s nevýraznosťou Angely Merkelovej, šéfky CDU , ale aj tak musel mať odvahu to urobiť. Len málokto by sa stavil, že po uzavretí volebných miestností, ostane v hre o kancelárske kreslo. Jemu sa to však podarilo, a aj keby zostal v opozícii, jeho postavenie v strane je momentálne neotrasiteľné a SPD predčasné voľby posilnili. Ak mal na to „gule“ Schröder, prečo ich nemá slovenský premiér Mikuláš Dzurinda?

Abú Musá az-Zarkáwí pred pár dňami vyhlásil vojnu šíitom v Iraku, prisluhovačom režimu, križiakom a neviem komu všetkému ešte. Nepochybujem síce, že mojim slovám sa nedostane toľkej publicity ako jeho, veď na mňa ani nie vypísaná odmena 25 miliónov dolárov, ale hovorím - Vyhlasujem vojnu az-Zarkáwímu. Vraj má jednu nohu umelú. S radosťou mu tú druhú podrazím, keď budem mať možnosť.

Angažovaní ľudia sú zaujímaví. Ich slová sú mnohokrát nasledovaniahodné a plné nadšenia, až kým ušiam nás obyčajných smrteľníkov nezačnú ísť na nervy. Či už ide o záchranu pralesov, práva homosexuálov alebo mier na celom svete. Oni sú však za svoju vec zapálení a znášajú aj naše úškrnky. O to viac klobúk dole pre nimi, a o to viac ma hnevá, keď im do kapusty lezie niekto, kto má iba náhly záchvat angažovanosti.

Bol to hnev boží, trest za Irak, Vietnam a Indiánov. Možno je to celé nejaké slobodomurársko–sionistické sprisahanie a žiadna Katrina vôbec nebola. Alebo ju spôsobila CIA, aby tak mohla bez zanechania stôp niekoho nepohodlného odstrániť.

Mediálna doba nám s obľubou ponúka do centra pozornosti krásne a mladé dievčatá. (Dôkazom toho je i rubrika šoubiz v tomto blogu J). Osobnosťou je hneď každá rosnička s trocha väčšími prsiami.

Na Slovensku sa debata o podujatí Live 8 zúžila na to, či ho má alebo nemá odvysielať Slovenská televízia. Pritom to bolo úplne zbytočné. Koncert bol vraj predsa príliš drahý. Podľa všetkého ani nespĺňal kritériá verejnoprávnosti. Predstavte si, že za dlhé hodiny, čo trval, nezaznela napríklad poriadna dychovka.

Mnoho ľudí vníma Európsku úniu ako projekt, ktorý sa už dávno vymkol kontrole. Podľa nich o všetkom rozhodujú bezmenní byrokrati v Bruseli. Tí vo svojej honbe za priemernosťou, ktorá by určite bola sympatická i komunistickým úradníčkom z čias nedávno minulých, neváhajú údajne určovať i to, ako majú byť zakrivené banány.